Blíži sa 3. adventná nedeľa a s ňou aj Štedrý deň, ktorý snáď každý z nás trávi sledovaním rozprávok, pojedaním vianočného pečiva, zdobením stromčeka, vyprážaním kapra a balením darčekov na poslednú chvíľu. Poďme sa spoločne zasnívať, ako by vyzeral ideálny vianočný deň podľa Písania Hravo!
Prečo nikdy nevidím zlaté prasiatko
Namiesto tradičného budíka, ktorý ma vytrhne zo snívania v bežný pracovný deň, ma prebudí vôňa vanilkových rožkov a vianočného čaju, ktorý práve niekto uvaril vedľa v kuchyni. Počkať! Je cítiť ešte škoricu, badián a čerstvú vianočku. To je žúžo!
Po nekonečnom prevaľovaní v posteli sa z nej konečne vygúľam a bežím, aby som bola v kuchyni čo najskôr. Nahádžem do seba asi dvadsať rožekov, päť osích hniezd a tri kokosové guličky. Tá posledná sa mi ale zarazí v krku. Uvedomím si, že tento rok zase neuvidím zlaté prasiatko. Ach jo. Za celý môj život som ho nevidela ešte ani raz. Asi niečo robím zle. Môj vzťah k jedlu je jednoducho prednejší ako čokoľvek!
Aj keď… Prednedávnom som začala písať s Písanie Hravo! A chytilo ma to tak, že kvôli tomu som raz aj zmeškala rande. Musela som sa potom vyhovoriť na to, že som zjedla niečo pokazené a nebolo mi dobre. No… Ďalšie rande bolo asi o týždeň a na tom treťom už sme písali hravo všetkými desiatimi obaja.
Tím Písanie Hravo
Čo k tomu dodať – láska už neprechádza žalúdkom, ako tomu bolo kedysi, ale cez klávesnicu počítača. Preto sa hneď od rožkov presúvam k notebooku a o chvíľu neskôr už mi kmitajú prsty po klávesnici, ako keby som trénovala už od narodenia. Možno zo mňa mohol byť virtuóz.
Prečo si dať na Štedrý deň šošovicu?
Z urputného písania ma vytrhne až volanie rodičov, že mám ísť na obed. U nás sa na zlaté prasiatko prestalo hrať už dávno. Hlad je hlad. Každý rok mávame na obed šošovicu, ktorú sme si vždy pred tými, ktorí na zlaté prasiatko veria, obhájili tým, že chceme mať veľa peňazí. Tento rok je to ale inak, hovoríme si pri stole. Kto koľko zrniečok šošovice naráta, toľko bude mať budúci rok úderov za minútu. Preto som si nabrala plný tanier. Na povery síce neverím, ale poznáte to. To “keby”!
Popoludní sa síce nesie v duchu rozprávok a vianočných koláčikov, ale ja mám aj tak nutkanie sadnúť si k počítaču a hrať. Je to ako droga. A to potvrdzuje to, že o pol hodiny neskôr už sedíme pri notebookoch všetci a hráme ostošesť. Súťažíme v tom, kto bude lepší a kto získa viac hviezdičiek. Zatiaľ vyhrávam – to bude určite tou šošovicovou polievkou!
Tím Písanie Hravo
Z písania nás vytrhne až zvonček na dverách. Ups! To už sa k nám asi dobýja babička. Hodiny na stene ukazujú štyri popoludní. Mamka rýchlo beží do kuchyne, aby to pred babičkou vyzeralo, že kapor je takmer hotový a zemiakový šalát detto.
Večeru podľa pôvodného časového plánu síce nestíhame, ale ako sa hovorí – lepšie neskoro, než nikdy. S plnými bruškami sa vydávame rozkrajovať jablká, púšťať lodičky a liať olovo. Dokonca sa nám vo vode vytvorili písmená PH. Všetci sa zhodujeme na tom, že to znamená Písanie Hravo – pH vody totiž máme v poriadku.
Čo donesie Ježiško?
Hneď potom sa presúvame k stromčeku, ktorý sme tento rok ozdobili písmenami. Na babičke je vidieť, že sa síce čuduje, ale nijako to nekomentuje. Často hovorieva, že tej mladej generácii už nerozumie. O chvíľu neskôr si rozbaľuje svoj prvý darček. Je to darčeková poukážka na kurz Písanie Hravo!
Zvyšok večera už trávime tým, že učíme babičku písať všetkými desiatimi. Nikdy by som neverila, že ju to tak chytí! Už má dokonca 150 úderov za minútu. Trochu sa hanbím – to ja som mala až po niekoľkých hodinách trénovania.
Ako novoročné predsavzatie si tento rok výnimočne nedávame schudnúť do plaviek, ale naučiť sa písať lepšie, bez preklepov a rýchlejšie! Snáď to splníme a nedopadne to rovnako ako s chudnutím.
Krásne Vianoce!
Tím Písanie Hravo
